Pôžička je záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je prenechanie veci určenej podľa druhu (napríklad peňazí) veriteľom dlžníkovi, pričom sa dlžník zároveň zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby resp. na požiadanie. O pôžičke sa uzatvára zmluva o pôžičke, ktorú upravuje Občiansky zákonník v § 657 a 658.[1][2]
Obsah
Forma zmluvy
Text Občianskeho zákonníka pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, z toho vyplýva, že zmluva nemusí byť písomná a môže byť len ústna.[3][4]
Vlastníctvo a nakladanie s požičanou vecou
Požičaná vec prechádza do vlastníctva dlžníka.[5][6]
S požičanou vecou môže dlžník voľne nakladať príp. ju aj spotrebovať.[2]
Čo sa požičiava (t.j. predmet zmluvy o pôžičke) a čo treba vrátiť
Predmetom pôžičky je vec určená podľa druhu (t.j. nie vec určená individuálne, čiže individuálne rozlíšiteľná), napríklad peniaze, cukor, pšenica. Predmetom pôžičky nemôže byť napr. nehnuteľnosť, pretože je to vec určená individuálne.[2] Požičiavanie športového vybavenia, DVD, áut a pod. nie je pôžička v právnom zmysle, pretože sa v týchto prípadoch požičiava vec určená individuálne, keďže treba vrátiť presne tú istú vec, ktorú ste si požičali (a nie len rovnakú vec). Hoci sa rôzne podniky poskytujúce takéto predmety označujú ako „pôžičovne“ a svoju činnosť označujú ako „požičiavanie“, v právnom zmysle ide o nájom (§ 663 Občianskeho zákonníka), nie o pôžičku.[4]
Najčastejším predmetom pôžičky sú peniaze, častým predmetom sú aj suroviny na varenie chýbajúce v danom okamihu v domácnosti.[4]
Dlžník nevracia (nemusí vrátiť) tú istú vec, ktorú si požičal, ale len vec toho istého druhu v rovnakej akosti a rovnakom množstve, ako bola požičaná (t.j. musí vrátiť len rovnakú, nie tú istú, vec). Ak by musel vrátiť tú istú vec, nešlo by o pôžičku, ale o tzv. výpožičku (§ 659 Občianskeho zákonníka). Ak by musel vrátiť inú konkrétnu vec, nešlo by o pôžičku, ale o zmluvu zámennú (§ 611 Občianskeho zákonníka).[2][7][6]
Pochopiteľne je však pri pôžičke dovolené vrátiť namiesto rovnakej veci vec lepšej akosti než mala pôvodná vec – pozri nižšie pod nadpisom Odplata.
Čas vzniku zmluvy
Zmluva o pôžičke je reálna zmluva (nie je to teda konsenzuálna zmluva). To znamená, že zmluva vznikne až faktickým odovzdaním požičanej veci. V prípade peňazí sa za faktické odovzdanie veci považuje aj bezhotovostný prevod peňazí.[5][4]
Odplata
Pôžička môže byť odplatná alebo bezodplatná. Pri peňažnej pôžičke sa (prípadná) dohodnutá odplata nazýva úroky. Pri nepeňažnej pôžičke (t.j. pri pôžičke veci inej než peniaze) sa (prípadná) odplata nazýva úroky alebo pôžičovné (prípadne nájomné, tento výraz sa ale obyčajne používa v súvislosti s nájomnou zmluvou); namiesto úrokov možno pri nepeňažnej pôžičke dohodnúť poskytnutie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu (§ 658 Občianskeho zákonníka).[8][2]
Úroky je dlžník povinný platiť iba vtedy, ak boli dohodnuté. Ich výšku Občiansky zákonník neupravuje.[9]
Čas vrátanie požičaného
Ak sa veriteľ s dlžníkom dohodli na termíne, požičanú vec treba vrátiť v dohodnutom termíne. Ak sa na termíne nedohodli, požičanú vec treba vrátiť na požiadanie veriteľa. Splatnosť pôžičky môže byť dohodnutá aj formou splátok.[1][2][4]
Úroky z omeškania, nesplatenie
Ak dlžník vec nevráti v dohodnutom termíne, môže od neho veriteľ požadovať úroky z omeškania (§ 517 Občianskeho zákonníka). Nesplatenú pôžičku možno vymáhať žalobou na súde. Na súde musí potom veriteľ dokázať, že zmluva o pôžičke bola uzavretá, a že veriteľ vec dlžníkovi vec skutočne odovzdal (odovzdanie sa dokazuje napr. predložením potvrdenia o odovzdaní peňazí).[4][10]
Vzťahy podobajúce sa na pôžičku
Pôžičke veľmi podobný je úver, ktorý je upravený v § 497 Obchodného zákonníka. Úver sa od pôžičky odlišuje predovšetkým nasledovne[11][9]:
- predmetom úveru môžu byť len peniaze
- úver je konsenzuálna (a nie reálna) zmluva, t.j. úver vzniká uzavretím zmluvy, nie až odovzdaním peňazí
- zmluva o úvere musí zaväzovať dlžníka platiť úrok (ak sa napriek tomu podľa zmluvy o úvere nemá platiť úrok, vzťah sa musí považovať za pôžičku, nie za úver)
Pôžičke (zmluve o pôžičke) povrchne podobné, ale odlišné, vzťahy sú:
- výpožička (zmluva o výpožičke)
- nájom (nájomná zmluva)
- zmluva zámenná
- zmluva o spotrebiteľskom úvere (zákon č. 129/2010 Z.z.)
Referencie
- ↑ a b § 657 a § 563 Občianskeho zákonníka (stav 2013)
- ↑ a b c d e f heslá pôžička a zmluva o pôžičke In: OVEČKOVÁ, Oľga, a kol. Slovník obchodného práva. 1. vyd. Bratislava : Iura edition, 1994. ISBN 8088715113. S. 366.
- ↑ § 658, 659 Občianskeho zákonníka
- ↑ a b c d e f HARTMANOVÁ, Dagmar. Vzor: Smlouva o půjčce [online]. idnes.cz, 2012-03-08, [cit. 2013-08-27]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b DIATKA, Samuel. Zmluva o pôžičke § 659 Občianskeho zákonníka [online]. Webpravo.eu, 2013-05-07, [cit. 2013-08-27]. Dostupné online.
- ↑ a b půjčka. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 208.
- ↑ Občiansky zákonník (stav 2013)
- ↑ § 658 Občianskeho zákonníka
- ↑ a b půjčka. In: HENDRYCH, Dušan, et al. Právnický slovník. 1. vyd. Praha : C.H. Beck, 2001. 1189 s. (Beckovy odborné slovníky.) ISBN 80-7179-360-4. (po česky)
- ↑ § 517 Občianskeho zákonníka
- ↑ Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 19/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2007. Bratislava : Nová Práca, 2007. 765 s. ISBN 9788088929932.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pôžička
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pôžička
