Original article

Práva zamestnanca

Po podpísaní pracovnej zmluvy a fyzickom nástupe do zamestnania podľa dohodnutým podmienok má zamestnanec okrem povinností aj určité práva.

Nebude od veci sa aspoň s väčšinou z nich oboznámiť. Rámcovo ich rieši Zákonník práce. mnohí zamestnávatelia však vydávajú „pracovný poriadok“, v ktorom aplikujú ustanovenia všeobecných právnych predpisov na svoje podmienky.

Pracovný poriadok

Ak takýto „pracovný poriadok“ existuje, zamestnávateľ má povinnosť s ním oboznámiť každého novoprijatého zamestnanca a tento “pracovný poriadok“ musí byť každému zamestnancovi kedykoľvek voľne prístupný. Ak to tak nie je, je nutné domáhať sa nápravy. V praxi sa však veľmi často stáva, že ľudia si to ani nevšimnú a absolútne sa o svoje všeobecné práva nezaujímajú. Veci začínajú riešiť obvykle až vtedy, ak sa vyskytne nejaký vypuklý problém, ktorý sa ich priamo dotýka.

Žiaľ v našej spoločnosti je ešte stále veľmi nízke právne povedomie občanov a nie je tomu inak ani v pracovno-právnych vzťahoch. Potom sa niet čo diviť, že niektorí „tiež zamestnávatelia“ sa absolútne nerozpakujú používať praktiky, ktoré neraz hraničia s kapitalizmom najhrubšieho zrna v zmysle „vykorisťovania človeka človekom“. Takéto protiprávne a možno konštatovať aj protiľudské počínanie možno pozorovať hlavne v malom a strednom podnikaní. Samostatná kapitola sú zamestnávatelia – cudzinci.

Kolektívna zmluva

Je nutné sa zmieniť aj o „kolektívnej zmluve“. Vo firmách, kde pracuje odborová organizácia, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania , vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami výhodnejšie ako všeobecne platné právne predpisy. Treba podotknúť, že kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov firmy, nie iba na členov odborov. Kolektívna zmluva plní teda výraznú ochranársku funkciu všetkých zamestnancov a je prospešné sa s ňou zoznámiť a vedieť si uplatniť práva, ktoré zaručuje.

Práva zamestnanca neberte ad absurdum

Pri pohľade na prácu sa môžete riadiť minulosťou. Najmä socializmus a dodnes odbory sa na zamestnávateľov pozerajú takmer ako na zlo. Zlý fabrikant zneužíva zamestnancov, utláča ich práva. Ešte jedným dychom sa dá spomenúť vykorisťovanie človeka človekom. To všetko naozaj je možné. Každý sa snaží získať výhody na svoju stranu. Zamestnanec aj zamestnávateľ. Keďže podnikateľ je ten, kto určuje pravidlá hry, zamestnanec môže naozaj byť v nevýhode. Príliš nevýhodné pracovné podmienky sa dajú riešiť tak, že jednoducho prácu opustíte. Viem, ľahko sa mi to takto napíše, ťažšie sa to spraví ak nemáte veľa možností na výber. No pomer druhu práce a cena za ňu je daný skoro vždy trhom. Zamestnávateľ sa vždy pokúsi zaplatiť čo najmenej za určitú prácu. Zamestnanec sa zas musí vždy pokúsiť získať čo najviac.

Nie je dobré, aby zamestnanci mali pocit, že vo fabrike, či v nejakej firme majú priveľké práva. To vždy zaváňa problémami. Vždy je dobré skúsiť odhadnúť, aký zamestnávateľ pred vami stojí. Je veľa majiteľov firiem, ktorí sa k zamestnancom správajú slušne. Platia dobré mzdy, niekedy dokonca viac, než je v okolí zvykom. Myslíte, že taký majiteľ firmy má spokojných zamestnancov? Nemusí to tak byť. Vždy sa nájdu nespokojní. Vychádzajú z predpokladu keď platí dobre, môže aj lepšie. Na lepšie platy sa dobre zvyká a potom je to už len o krôčik k tomu, aby sa zamestnanci začali znova domáhať svojich práv. Veľmi často v takej firme potom zistíte, že:

Práva sa požadujú, povinnosti však nie

Mnoho prevádzok funguje vo zvláštnom režime. Zamestnanci – často za tým stojí jeden či dvaja negativisti – sú stále nespokojní. Dožadujú sa rôznych práv. Chcú viac voľna, počúvať v práci rádio, lepšie pracovné podmienky, klimatizáciu do výroby alebo do áut a podobne. Požadujú stále zvyšovanie platov a rôzne istoty. Ak by však na prevádzku prišla inšpekcia nastal by problém. Často sa v tejto atmosfére neplnia mnohé povinnosti. Nedôsledne sa používajú ochranné pomôcky pri práci, dané zabezpečenie sa nevyužíva. Tieto veci často idú ruka v ruke. Stačí benevolentnejší šéf a začne sa proces. Zamestnanci budú chcieť stále viac benevolencie. Ak sa však potom niečo stane, všetci sú prekvapení.

Práva sú jedna vec, prax druhá

Najviac problémové však bývajú práva zamestnancov v oblasti komunikácie. Tá býva najväčším kameňom úrazu. Zamestnanec má na niečo právo, ale zamestnávateľ o tom možno ani nevie. Neporozprávajú sa o tom a postupne vzniká napätie. Veľmi častým problémom je diskriminácia zamestnancov, napríklad zo strany niektorého šéfa, alebo pracovníka. Stane sa, že jednotlivec začne robiť vo firme, či vo výrobe ťažkosti. Na druhých sa dá vyvinúť veľa nepríjemnej energie a mnohé z takýchto problémov sú vlastne celkom neriešiteľné. Ak vás sekíruje šéf, väčšinou si nepomôžete. Môže byť jasné, že na vás „sedí“. Môže to vedieť celá firma. No právnou cestou sa takéto prípady riešia ťažko. Ak by ste totiž takého šéfa obvinili, čo tak zhruba dosiahnete?

Príkladom, nech je šéf, arogantný chrapúň. Domôžete sa svojich práv a dokážete že je chrapúň. Myslíte si, že prestane byť arogantný? Naopak. Od tej chvíle nebude robiť nič iné, len hľadať spôsob, ako sa vás zbaviť tak, aby vám to bolo čo najnepríjemnejšie. Preto je výhodné skúmať, čo sa vo firme deje. Ak máte pocit, že sa tu nedodržiavajú vaše práva, analyzujte čo sa stane ak by ste sa svojich práv dožadovali. Bez ohľadu na výsledok totiž platí, že ryba smrdí od hlavy. Ak nie ste spokojní, je to vždy priama, či nepriama kritika manažmentu, vedenia, alebo majiteľa. Či už máte pravdu, alebo nie, od tej chvíle vás vrchnosť prestane mať rada.

Preto je lepšie pokúsiť sa riešiť problémové situácie mimo zákonnú cestu. Komunikáciou, dohodou. Ak sa nedarí, býva jednoduchšie firmu opustiť.

Zamestnanec býva viac v práve, ale…

Je pravda, že mnoho pracovnoprávnych sporov súd naozaj posudzuje prednostne s ohľadom na zamestnanca. Preot ak máte pocit, že boli hrubo porušené vaše práva (napríklad vám zamestnávateľ akosi prestáva platiť mzdu) potom by som odporúčal urýchlený postup.

1. Požiadať o urovnanie vzniknutej situácie nadriadeného. Trebárs vyplatenie mzdy, odstránenie problému, ktorý vás trápi, zjednanie odsávania škodlivých výparov a podobne.
2. Ak to nepomôže a komunikácia viazne, požiadajte o stupeň vyššieho nadriadeného, alebo niekoho z vedenia firmy o preskúmanie problému.
3. Ak to nepomôže, potom sa poraďte s právnikom a podniknite príslušné kroky.
4. V tej chvíli sa však už zároveň zaoberajte aj otázkou, kde inde sa budete môcť zamestnať. Aj keď spor vyhráte, asi vás nebudú mať v láske tí, ktorí prehrali.

Najhoršie čo môže byť je situácia, kedy sa problémy stanú chronickými. Napríklad zamestnávateľovi sa prestáva dariť. Začne robiť ťažkosti s platením mzdy. Zamestnanci robia za nižšie peniaze, alebo tu a tam nedostanú mzdu vôbec. Mesiace plynú a nastáva patová situácia. Zamestnávateľ smeruje ku krachu a na mzdy nemá. Ani mať nebude. Zamestnanci zotrvávajú, pretože majú pocit, že ak odídu, robili posledný polrok zadarmo. A plynú ďalšie mesiace.

Preto je potrebné vážne problémy riešiť okamžite.

Nie vždy treba ísť na hranu – dohoda vítaná

Každopádne znova sa prihováram k verzii, aby ste sa svojich práv zamestnanca snažili domôcť vždy najskôr formou diskrétnej dohody. Pokiaľ odhalíte problém, ktorý narušuje vaše práva, upozornite na to taktne nadriadeného. Vždy je možné, že sa to stalo nechtiac, omylom, alebo z nevedomosti. Forma dôverného rozhovoru s vedúcim je preto zvyčajne oveľa príjemnejšia, než mávanie trestným oznámením.

Bing: ziskat pozicku (source)