Půjčky Praha

Original article

V decembri sa viac než 190 krajín v Paríži dohodlo na obmedzení nárastu globálnej teploty na 2°C. Jedným z podstatných krokov je obmedzenie využívania fosílnych palív či už na výrobe energie, ale tiež v doprave. Napriek deklaráciám ale mnohé štáty vrátane Slovenska poskytujú verejné peniaze a garancie aj na uhoľné projekty.

Skupina environmentálnych organizácií vo svojej novej správe^[1] zdôrazňuje, že vlády krajín zoskupených v G7 sa tieto miliardové verejné investície snažia zakryť. Firmy z vyspelých krajín tak zarábajú na projektoch v rozvojových štátoch, ktoré majú negatívny dopad na tamojšie životné prostredie, zdravie obyvateľstva a na globálnu klímu.

„Národy G7 sa snažia zamiesť pod koberec financovanie, ktoré poskytujú národným exportným kreditným agentúram a ďalším inštitúciám, nakoľko tieto subjekty poskytujú veľmi obmedzené informácie verejnosti o uhoľných projektoch, ktoré financujú,“ upozorňujú autori správy, pod ktorú sa podpísali celosvetové organizácie WWF, Priatelia Zeme či americký NRDC.

Zdá sa však, že v rovnakých šľapajach, kráča aj slovenská Eximbanka. Mimovládna organizácia Človek v ohrození ju dokonca v marci zažalovala^[2] za odmietanie sprístupniť informácie o dvoch projektoch uhoľných elektrární v Turecku a Čiernej Hore. Občania Slovenska majú podľa aktivistov právo dozvedieť sa ako nakladá s ich daňami štátna Eximbanka, kontrolovaná ministerstvom financií a s plným ručením štátu za jej záväzky.

G7

Podľa spomínanej štúdie krajiny G7 v období 2007 – 2015 poskytli viac než 42 miliárd dolárov (cca 37,6 mld. eur) na investície do uhlia vo forme priameho financovania, záruk, technickej asistencie a inej pomoci pre výrobu elektriny z uhlia alebo jeho ťažbu. Najväčším previnilcom malo byť Japonsko, ktoré na rôzne uhoľné projekty dalo až 22 miliárd dolárov. Hneď za ním sa umiestnilo Nemecko, ktoré sa síce doma snaží raziť politiku dekarbonizácie a rozvoja zelenej energie, uhoľné projekty v zahraničí však v spomínanom období zafinancovalo sumou 9 miliárd dolárov.

Zdroj: NRDC

Len v minulom roku mali krajiny G7 poskytnúť exportné úvery a poistenia na uhoľné investície vo výške 2,5 miliardy dolárov – hoci sa už v tej dobe zaväzovali k dôslednej ochrane klímy a znižovaniu emisií. Ďalšie miliardové investície sú navyše stále v stave plánovania.

V novembri 2015 sa po dvojročných rokovaniach členské krajiny Európskej únie (t.j. aj Slovensko) a 8 ďalších účastníkov Konsenzu OECD (t.j. plus USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland, Kórea, Japonsko, Nórsko a Švajčiarsko) dohodli na nových pravidlách štátnej podpory exportu pre uhoľné elektrárne. Podľa nich sa má takáto štátna podpora prostredníctvom exportno-úverových agentúr podstatne obmedziť, zohľadňovať dopady na životné prostredie a klímu. Táto dohoda platí od začiatku tohto roka, pričom do účinnosti má vstúpiť po ročnom transformačnom období, čiže od 1. 1. 2017.

Prísnejšie environmentálne pravidlá úverov pre energetické projekty v posledných rokoch zaviedli aj Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj.

Slovenský export

„Priemyselné (exportné) rezíduá slovenskej ekonomiky, ktoré možno ešte označiť za perspektívne, sa značne zúžili, a to na oblasť energetiky, strojárenstva, inžinieringu investičných celkov, dodávky investičných celkov,“ uvádza sa v stratégii slovenskej Eximbanky na roky 2014 – 2020.

Ide o štátnu finančnú inštitúciu, ktorá formou úverov, garancií, financovania a poisťovania investícií i nákupom technológií umožňuje slovenským vývozcom vstupovať do rizikovejších projektov v európskych aj „exotickejších“ teritóriách. Vlani hospodárila so ziskom po zdanení vo výške 489 tisíc eur. Ku koncu roka evidovala záruky poskytnuté slovenským firmám v sume viac než 156,6 miliónov eur a pohľadávky voči klientom vo výške viac ako 174 mil. eur.

100 miliónov eur na Kubu aj do Laosu

Pokiaľ ide o nedávne energetické projekty, v októbri 2015 podpísala spoločnosť SES Tlmače kontrakt v hodnote 100 miliónov eur na modernizáciu bloku č. 6 kubánskej tepelnej elektrárne Máximo Gómez pri meste Mariel. Jeho výkon je 100 MW a ako palivo využíva ťažký vykurovací olej. Realizácia projektu sa spustila vo februári tohto roka a trvať má do augusta 2019, pričom prvé dodávky zo  SES Tlmače na Kubu by sa mali realizovať už na konci tohto roku. Eximbanka SR v tomto prípade poskytuje exportné poistenie dodávateľského úveru od komerčnej banky.

V novembri 2014 tiež bolo podpísané memorandum^[3] o podpore projektu výstavby skladiska a 290-kilometrov dlhého produktovodu na prepravu ropy a ropných produktov medzi Vietnamom a Laosom. Implementovať ho má firma PetroLao v mene laoskej vlády s tým, že Eximbanka by mala zaistiť 85 % kapitálu projektu, vietnamská rozvojová banka BIDV 15 %. So začiatkom dva roky trvajúcej výstavby sa počítalo už koncom minulého roka. Na ropovode sa má spolupodieľať slovenská štátna firma Transpetrol. Podľa aktualizácie stratégie Eximbanky z marca tohto roka, má byť výška slovenského podielu pre projekt energetickej infraštruktúry v Laose vo výške približne 100 miliónov eur, pričom ho vtedy evidovala len ako projekt v prípravnej fáze.

Turecko

V minuloročnom rebríčku transparentnosti štátnych firiem si Eximbanka vyslúžila rating C, čo bolo zhoršenie oproti hodnoteniu z roku 2012. Zistiť koho, akou formou a v akej hodnote banka podporila, nie je vždy jednoduché. Mimovládna organizácia Človek v ohrození sa opakovane snažila na základe infozákona získať informácie a kópie vystavených Letters of Intent pre dvoch exportérov uhoľných technológií zo Slovenska.

Prvým je projekt tureckej uhoľnej elektrárne Konya Karapınar. Tá by mala mať výkon až 5400 MW a využiť bohaté zásoby domáceho hnedého uhlia v okolitom regióne. Na výstavbe sa mali spolupodieľať firmy zo Saudskej Arábie a Thajska aj slovenská Istroenergo Group, ktorá už v Turecku realizovala viacero investícií. Do predbežnej dohody so štátnou elektroenergetickou firmou EÜAȘ z augusta 2013 mala byť zapojená^[4] aj spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza.

Začiatkom roka 2014 turecké médiá informovali^[5] o liste slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý bol adresovaný vtedajšiemu premiérovi Recep Tayyip Erdoğan a v ktorom slovenská vláda potvrdila záujem podporiť túto investíciu, pri ktorej sa náklady odhadujú medzi 7 – 10 miliárd dolárov. Podľa tureckej tlačovej agentúry sa navyše do projektu zapojili aj Číňania. S ďalšou ťažbou a novou elektrárňou však nesúhlasia^[6] ekológovia ani časť miestneho obyvateľstva. Obávajú sa najmä znečistenia podzemných vôd a negatívneho vplyvu na poľnohospodárstvo. Miestny turecký súd dokonca vlani zrušil kladné rozhodnutie o vplyve na životné prostredie (EIA).

Zapojenie slovenskej firmy Istroenergo Group je však veľmi otázne – vo februári sa premenovala na IE group, na jar bolo voči firme začaté konkurzné konanie. Zdravotná a sociálna poisťovňa navyše u nej evidujú nedoplatky na preddavkoch poistného vo výške okolo 460 tisíc eur.

Čierna Hora

Druhým projektom, o ktorý sa aktivisti zaujímajú, je subdodávka kotla^[7] pre nový blok čiernohorskej elektrárne Pljevlja. Jeho inštalovaný výkon má byť 250 MW. Ide o výsledok strategickej spolupráce medzi SES Tlmače so Škodou Praha, ktorá vyhrala tender na výstavbu druhého bloku elektrárne v roku 2014.

Aj v tejto krajine však ozývajú protesty. Mimovládna organizácia MANS upozornila^[8], že vláda neuvádza správne dáta o nákladoch projektu, produkcia elektriny bude stratová, vyžiada si štátnu pomoc a bude nutné investovať do nových baní aj rekultivácie krajiny. Energetická spoločnosť Elektroprivreda Crne Gore sa naopak bráni^[9] tým, že ide o nepodložené tvrdenia a snahu zdiskreditovať projekt.

Český časopis All for Power vlani v novembri uviedol, že zmluva s firmou Škoda Praha mala byť podpísaná do konca tohto roka a výstavba bloku Pljevlja II má začať v tomto roku. Čiernohorská firma však informovala^[10] len o intenzívnych rokovaniach s českou firmou. Najnáročnejšie rokovania sa majú viesť o finančných podmienkach s cieľom zredukovať pôvodne ponúknutú cenu vo výške 338,5 mil. eur. Zmluva sa má podpísať až po potvrdení finančnej uskutočniteľnosti projektu a po zaistení nutných peňazí.

Iné destinácie

Slovenským firmám sa črtá tiež spolupráca v Iráne. V marci napríklad ministerstvo hospodárstva avizovalo, že na novo otvorenom trhu by naše firmy mohli pomôcť s budovaním elektrických rozvodných sietí a trafostaníc, výstavbou zásobníkov plynu, v rozvoji jadrovej energetiky či pri využívaní biomasy.

Budúci vývoj exportu sa môže uberať aj zelenším smerom. Vo februári Eximbanka potvrdila^[11], že poistila komerčný úver na projekt výstavby veternej elektrárne vo Fínsku. Medzi pozitívnymi vplyvmi uviedla zvýšenie podielu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a tiež úsporu fosílnych palív.

Do výstavby veterných elektrární v južnom Laponsku s celkovým inštalovaným výkonom až 23,2 MW investuje spoločnosť E-Group, ktorá patrí do skupiny firiem podnikateľa Jozefa Brhela. Do veterných turbín vo Fínsku chce vložiť sumu až 40 miliónov eur. Zo zverejnených dát však nie je jasné, ktorý projekt Eximbanka podporuje, resp. či podporuje viaceré z nich.

© energia.sk

uver praha – Správy Google